EuropskeNoviny.sk
K politike a problémom s ňou spojeným sa dá pristupovať rôznym spôsobom. Dá sa napríklad všetko len kritizovať – bez ponúknutia riešenia. Alebo sa dá vyjadrovať tak, že politik síce nič nepovie, ale zároveň nikoho nenaštve, napríklad sa schová za vzletné frázy. Ale dá sa hovoriť aj pravda.
Problém utečencov a nelegálnych imigrantov je v súčasnosti už obrovský. Správy o tisícoch ľudí, vylovených z mora na pobreží Grécka či Talianska, sú tristné. Pašeráci nešťastných ľudí, snívajúcich o lepšej budúcnosti, „ládujú“ denno-denne do svojich chatrných plavidiel a snažia sa ich dostať na pevninu územia EÚ.
Riešenie, ktoré strana SaS dlhodobo navrhuje, vyzerá nasledovne: Utečencov, ktorí do EÚ prichádzajú ilegálne, obratom odvážať naspäť, odkiaľ prišli. Člny pašerákov treba následne zlikvidovať. EÚ si musí v Afrike, kde sa nebojuje, prenajať územia a tam zriadiť utečenecké stanové tábory. Priamo v Afrike musí prebiehať individuálny poctivý azylový proces. Prílev imigrantov sa zastaví.
Povinné kvóty prerozdelenia utečencov, nachádzajúcich sa na území EÚ, neprešli, narazili totiž na výrazný odpor u viacerých európskych krajín vrátane Slovenska. Teraz sa apeluje na solidaritu a „tlačí“ sa na kvóty „dobrovoľné“.
Je správne, a nielen na Slovensku, byť ľudský, súcitiť s obeťami vojen a vojnovými utečencami a ich rodinami. Ale na druhej strane, solidarita nesmie byť vynútená. Potom už prestáva byť solidaritou, ale stáva sa diktátom a plnením príkazov niekoho iného.
Po prvé – Slovensko nie je dlhodobo schopné integrovať vlastnú menšinu – Rómov.
Po druhé – Preto je reálna obava, či je schopné integrovať ľudí s odlišnou kultúrou a inými životnými návykmi.
A po tretie – Slovensko je autonómna krajina, dodržiavajúca pravidlá, zodpovedného člena EÚ.
Pravidlá sa majú dodržiavať. Gréci a Taliani i s pomocou EÚ si musia poriadne strážiť svoje hranice a musia najmä dostať účinnejšie právne nástroje na ich ochranu. Ak by to robili, utečenecký problém by v jeho dnešnom rozsahu v EÚ neexistoval.
Áno – každý človek na svete má právo chcieť žiť tam, kde si myslí, že mu bude najlepšie. Je to jeho túžba a nikto mu ju nemôže vziať. Avšak každá krajina má a musí mať naďalej právo rozhodnúť, komu a za akých podmienok umožní žiť na svojom území, Slovensko nevynímajúc. Preto rozhodnutie neposkytnúť azyl ani jednému utečencovi je z tohto hľadiska rovnako legitímne ako prijať ich stovky alebo tisíce. Akurát to treba rozumne posúdiť, berúc na zreteľ všetky dôsledky – sociálne i ekonomické. A hlavne s jasnou hlavou. Bez predsudkov a dezinformácií.
Ľubomír Galko, exminister obrany, tímlíder SaS pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť.
