EuropskeNoviny.sk
Uplynulé týždne priniesli troje zaujímavé voľby. Na prvý pohľad bez väčšieho významu pre eurozónu a EÚ, no v skutočnosti každé z nich skrývajú istý potenciál povestného „mávnutia motýlích krídel“.
Najprevarenejšie boli samozrejme parlamentné voľby v Grécku. Nakoniec sa žiadne prekvapenie nekonalo a ich výsledky potvrdili Tsiprasovu úspešnú taktiku zbavenia sa vnútornej opozície. Syriza zrecyklovala koalíciu s nacionalistickými Nezávislými Grékmi, opozícia je prevažne pro-európska. Odpadlíci zo Syrizy sa so svojou formáciou Ľudová jednota ani nedostali do parlamentu. A všetko začína vyzerať, akoby prvý polrok roka 2015 bol len zlý sen. Trojka hlási opatrný pokrok reforiem pred prvým hodnotením záchranného programu, ktoré je plánované na 15. november. Program je náročný, plná polovica opatrení musí byť vykonaná za prvý štvrťrok, teda práve do novembra, zvyšných dva a pol roka záchranného programu má slúžiť na implementáciu zvyšnej polovice. Vláda plánuje napríklad v najbližšom období znížiť penzie nad 1000 euro o 11 %.
Prvý krát od októbra 2014 nenastal pokles vkladov, naopak, Gréci do bánk vložili zhruba o 300 miliónov viac, ako z nich vybralo
Dobré správy hlásia banky. Prvý krát od októbra 2014 nenastal pokles vkladov, naopak, Gréci do bánk vložili zhruba o 300 miliónov viac, ako z nich vybralo. Obmedzenia výberov peňazí však ostávajú zavedené aj najbližšie mesiace, kým bude prebiehať rekapitalizácia bánk. Nič sa nemení ani na fakte, že grécke banky od januára stratili viac ako 40 miliárd eur vkladov a od vypuknutia krízy plnú polovicu, teda asi 120 miliárd eur. Ekonomika sa naďalej nachádza v stave hlbokého spánku. Za osem mesiacov roka 2015 medziročne klesli príjmy štátneho rozpočtu o 4,1 miliardy eur, čo je zhruba 8-10 %. Hoci bol chvíľu pokoj, grécky minister financií pred pár dňami opäť pripomenul nevyhnutné – bude musieť prísť odpustenie dlhu. Jednou z teoretických foriem, ktorá sa v posledných týždňoch preberala (a s ktorým opakovane prichádzali aj grécke vlády), je napríkladzastropovanie ročných nákladov na dlh voči gréckemu HDP. To bude pre krajinu zaujímavé najmä po roku 2022, keď začne splácať nielen úroky, ale aj istiny z pôžičiek.
Druhé voľby sa odohrali v Katalánsku. Tento španielsky región so separatistickými chúťkami už usporiadal neoficiálne referendum, ktoré však nepritiahlo významný záujem voličov. Teraz však regionálne voľby s rezervou (72 zo 135 kresiel) vyhrali strany s výrazným príklonom k nezávislosti. A hneď predstavili veľké plány – vybudovanie vlastného daňového systému, vlastní sudcovia a dokonca aj katalánska centrálna banka. No okrem jasného odporu centrálnej vlády budú musieť prekonať aj výrazné vzájomné ideologické spory. Vlna separatizmu v EÚ tak ostáva zatiaľ len na úrovni mávania motýlími krídlami.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
