EuropskeNoviny.sk
V súvislosti s migračnou krízou v Európe sa mnoho politikov, či už európskych alebo slovenských, vyjadruje kriticky k Schengenu. Podľa mnohých práve Schengen v súvislosti s veľkým prílevom ilegálnych migrantov zlyhal.
„Tak to už býva. Za každý problém musí byť niekto zodpovedný. A keď sa nenájde nikto, tak sa nájde aspoň niečo. A tak sa našiel vinník. Schengen,“ konštatuje Andrea Oravcová zo Strany TIP. „Hoci Schengenská dohoda neopomína potrebu ochrany pred nedovoleným prisťahovalectvom, nijak výraznejšie v nej nie je povinnosť ochraňovať vonkajšie hranice špecifikovaná. Viac sa zameriava na vnútornú bezpečnosť a v rámci nej na spoluprácu v oblasti polície a justície,“ dodáva.
Kto má teda chrániť hranice?
Ochrana vonkajších hraníc schengenského priestoru by mala pripadať prioritne hraničným štátom. Aj v dôsledku toho, čo sa dnes deje v Európe, je možné domnievať sa, že práve tieto štáty si svoju úlohu nesplnili poriadne. „Akosi automaticky sme sa spoľahli na hraničné štáty, že sa o svoju hranicu postarajú. Avšak zo zlyhania by som tak úplne nevinila len hraničné štáty. Nie je úplne fér, že štáty, ktoré majú všetky hranice vnútorné, v praxi vynakladajú na ochranu a bezpečnosť menej finančných prostriedkov, ľudských a materiálnych zdrojov, ako by mali štáty na hraniciach schengenského priestoru. Podľa môjho názoru k zlyhaniu došlo vtedy, keď v rámci Schengenskej dohody nebol vytvorený systém spoločnej ochrany vonkajšej hranice, napríklad aj vytvorením silnej inštitúcie zaisťujúcej bezpečnosť na vonkajšej hranici,“ myslí si Andrea Oravcová a dopĺňa, „samozrejme, v rámci EÚ dnes existuje agentúra na koordináciu ochrany vonkajších hraníc Frontex.
Vzhľadom k jej výsledkom vie asi každý posúdiť jej úspešnosť. Taktiež funguje niekoľko spoločných systémov – Schengenský informačný systém, Vízový informačný systém, či počítačový systém Eurodac na zhromažďovanie odtlačkov prstov a iné, viac či menej úspešné projekty či pokusy projektov, na ktoré už daňoví poplatníci štátov EÚ „prispeli“ miliardami eur. Samotná Schengenská dohoda, či o niekoľko rokov neskôr podpísaný Schengenský dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, sa viac sústredili na vnútornú spoluprácu ako na oblasť fyzickej ochrany vonkajšej hranice. Schengenský kódex ju necháva na štátoch a ich schopnosti spolupracovať.“
Zlyháva Frontex a spolupráca štátov
Faktom je, že do schengenského priestoru takmer bez akejkoľvek kontroly vstupujú tisíce ľudí týždenne. Teda, zdá sa, že Schengen svojich obyvateľov nechráni dostatočne. „Je to tak. Nezlyhal však samotný Schengen. Nemôžeme si kúpiť čiernobiely televízor a čakať farebný obraz. Na to, čo sa v súčasnosti deje, nebol Schengen pripravený. Táto dohoda nebola primárne podpísaná na to, aby chránila vonkajšiu hranicu. Azda aj preto EÚ až dodnes na tento účel míňa miliardy na projekty, ktoré nefungujú, viď Frontex. Zlyhávajú teda iní, tí skutočne zodpovední za ochranu hranice. Preto je na dnešných politických elitách, aby pochopili, že EÚ dnes čelí možno svojej najťažšej výzve a podľa toho sa k ochrane vonkajších hraníc aj postavili. S odvahou a zodpovedne,“ dodáva Andrea Oravcová.
