Komentár Richarda Sulíka: Brutálne dôležité veci v Europarlamente

By ste sa čudovali, o čom všetkom taký Europarlament rokuje. Napríklad o prípade Boba Ruguriku z Burundi. Alebo o nulovej tolerancii voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov (kdesi v Afrike), o trestnom stíhaní demokratickej opozície vo Venezuele, o nedostatočnej výžive detí v rozvojových krajinách, o zákonoch o rúhaní v Pakistáne a o mnohých ďalších veciach, ktoré keby neboli prerokované na pôde Europarlamentu, zrejme by zastal čas. Alebo sa zrútil svet.

Výsledok prerokovania takýchto bodov je väčšinou nejaká výzva, aby dotyční s vyčítanými neduhmi láskavo prestali. To samozrejme nik neberie vážne a pojem výkrik do tmy je rozhodne na mieste. Každopádne život podvyživených detí sa nijak nezmení len preto, že Europarlament prerokoval ich podvyživenosť.

Europarlament sa zaoberá vecami, ktoré sa ho netýkajú, dáva výzvy a prijíma uznesenia, ktoré nik neberie vážne a podstatným veciam sa nevenuje alebo venuje nedostatočne. A tak jediná európska inštitúcia, ktorá má mandát priamo o voličov, plní najmä alibi funkciu. Je to taká hra na demokraciu a vážne rozhodnutia sa robia inde (konkrétne v Komisii, Rade, Eurogrupe alebo Ecofine).

Rokovanie o nepodstatných bodoch samozrejme stojí čas a výsledok je rozprava, ktorá pripomína zhluk výziev. Alebo výkrikov do tmy. Rečnícky čas je väčšinou jedna minúta (áno, čítate správne) a občas jeden a pol minúty a zriedkavo dve. Najväčší parlamentní kápovia môžu hovoriť neskutočné tri minúty. Za tento čas dokážete možno vašu pozíciu predstaviť, no rozhodne nie obhájiť. Reagovať na rečníka môžete cez „blue card“, to vás však musí ten, kto vedie schôdzu, vyvolať. Reakcia smie trvať najviac 30 sekúnd. Musím povedať, že stará dobrá Národná rada, kde každý rečník hovorí k bodom, kde to on považuje za vhodné a koľko považuje za vhodné.

Až takto by to v Europarlamente samozrejme nešlo, keďže ten má päť krát viac poslancov ako Národná rada (751 ku 150), no určite by bolo možné predĺžiť rečnícky čas, ak by sa nerokovalo o veciach, na ktoré Europarlament nemá žiaden dosah.

A tak je Europarlament len hra na demokraciu, čo pochopili v prvom rade poslanci a vidieť to na ich účasti. V čase prerokovania prípadu Boba Ruguriku z Burundi bolo prítomných sotva 20 poslancov. Zo 751.

Komentár pripravil europoslanec Richard Sulík /SaS/.