EuropskeNoviny.sk
Aký máte názor na to ako pán Juncker poskladal Komisiu?
– Myslím, že mal šťastnú ruku, lebo volil veľmi dobre aj čo sa týka rozloženia žien v Komisii, aj čo sa týka odbornosti. Nemohol však dopredu predpokladať, že Slovinka, ktorá bola premiérka, Alenka Bratušek, neobstojí v híringu a že bude najslabší článok novej Komisie. Bola nepripravená, bola to jej hanba a prehra. Akceptovala portfólio, ktoré jej bolo určené a zlyhala. U iných sa to nestalo a keď aj prišlo na druhú šancu, obstáli. V tejto chvíli však zloženie Komisie zodpovedá potrebám Únie a výzvam, ktoré pred ňou stoja. Nominácie majú aj politický charakter, na to nesmieme zabúdať. Ale všetci navrhnutí komisári majú svoje odborné zázemie, tím pracovníkov, počnúc generálnymi riaditeľmi a končiac poradcami, ktorí sa danej problematike venujú profesionálne niekoľko rokov a ktorí im spracúvajú podklady. Komisári však aj sami musia byť zorientovaní v danej tématike. Voľbou Komisie sme dali šancu Junckerovi a jeho tímu, aby naplnili svoje predsavzatia a vízie pre lepšiu budúcnosť spoločnej Európy.
Všetci europoslanci podľa vás zahlasujú za Komisiu ako celok?
– Určite nie všetci, ale potrebnú väčšinu určite získa. K maďarskému komisárovi majú niektorí určité výhrady. Komisia sa hodnotí ako celok a keby aj v priebehu budúcich piatich rokov prišlo k nejakým pochybnostiam, predseda Juncker má možnosť takéhoto komisára vymeniť a europoslanci majú tiež možnosť vyjadriť mu svoju nedôveru.
Nedávno prebiehalo aj schvaľovanie rozpočtu na rok 2015. Eurofondy však aj napriek úspechu v podobe predĺženého čerpania sú celoplošne pozastavené. Aký bude podľa vás ďalší vývoj situácie?
– Rada udelila ešte v januári 2013 Slovensku a Rumunsku výnimku v čerpaní. Potom však nastal boj v EP, pretože aj ostatní europoslanci prišli s požiadavkou na dočerpanie. Českí europoslanci chceli využiť situáciu v rámci svojho predvolebného boja, pretože v tom čase sa im doma rozpadla vláda. Ja osobne považujem za svoj najväčší úspech lobing u Čechov a Nemcov. Pozastavenie eurofondov je určite len dočasné a po vysvetlení pripomienok zo strany Komisie verím, že budeme môcť v čerpaní eurofondov pokračovať.
U Čechov sa tiež jednalo o nedočerpané eurofondy?
– Áno, tak ako Slovensko, aj iné krajiny mali problémy v čerpaní. V tom čase však premiér Nečas dohodol pre Prahu dotáciu na protipovodňovú ochranu. Praha ako vysokorozvinutý región nemôže čerpať eurofondy. Takže de facto výnimku dostali tiež. Ďalších sedemnásť krajín takisto dostalo rôzne iné výnimky a výhody. Všetci premiéri sa dohodli, avšak rozdielnosť politických názorov jednotlivých poslancov spôsobila rozpor, ktorý sme museli v EP zachraňovať.
Európa sa podľa signálov, práve z EP, borí s nedostatkom finančných prostriedkov…
– Áno, rozpočet doslova kolabuje, pretože nám chýba 26 miliárd na záväzkoch, ktoré si neplnia členské štáty. Komisia si možno aj odďaľovaním platieb pre eurofondy takto „ratuje“ rozpočet. Na Slovensku máme zazmluvnenosť rovnajúcu sa skoro 100 percentám a postupne nám jednotlivé operačné programy po kontrole uvoľňujú na ďalšie čerpanie. Aj nový predseda EK Juncker vyzval členské štáty na splnenie svojich rozpočtových záväzkov. Podobne vystúpil aj odchádzajúci predseda p. Barroso, ktorý upozornil, že ak si členské štáty nesplnia svoju rozpočtovú povinnosť, hrozí riziko zastavenia platieb pre niektoré európske programy, vrátane programov študentských výmen Erasmus a do eurofondov pre regionálny rozvoj.
Čo si máme predstaviť pod pojmom zjednodušená prípravná agenda pre čerpanie eurofondov pre roky 2014-2020?
– V predchádzajúcich rokoch bolo schválenie podmienené kompletným, podrobne vypracovaným podnikateľským zámerom s predložením príloh, počnúc územným plánom, celkovým rozpočtom a so všetkými potrebnými prílohami. Pre nové programovacie obdobie sa zjednodušuje postup reagovania na výzvy. V prvom kroku stačí podať na príslušné ministerstvo projektový zámer a až po jeho schválení rozpracovaný konečný projekt so všetkými náležitosťami. V súčasnej dobe prebieha digitalizácia celej verejnej správy a toto tiež prispeje k celkovému zrýchleniu procesu. Od roku 2015 tak odpadne dokladovanie takých potvrdení ako napríklad, že starosta je starostom, potvrdenia zo zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťotne, a aj z Daňového úradu.
Pri čerpaní eurofondov ide o refundáciu už použitých finančných prostriedkov. V prípade malých a stredných podnikateľov je toto práve najväčší problém. Peniaze nemajú, alebo im ich nikto nepožičia. Nemyslíte si, že práve toto je dôvod prečo stagnuje rozvoj malého podnikania u nás?
– Podpore malých a stredných podnikov (MSP) sa kladie veľká priorita, lebo si uvedomujeme aký veľký pracovný trh pokrývajú a súčasne majú možnosti na vytváranie nových pracovných miest. Existujú pre nich rôzne programy, napr. bezúročné pôžičky a pôžičky bez ručenia, dotácie na nové pracovné miesta,… avšak nie všetky sú uplatnené na úrovni jednotlivých štátov. Tento problém si Komisia uvedomuje a musí apelovať na členské štáty, aby urýchlene implementovali príslušnú legislatívu pre pomoc MSP.
Je na Slovensku v tejto chvíli vôľa sa týmto zaoberať?
– Áno, už v rámci programu zamestnávania mladých ľudí majú MSP možnosť využívať túto formu štátnej pomoci. Vláda SR má ďalšie pripravené konkrétne návrhy a riešenia ako pomôcť malým a stredným podnikom udržať súčasnú zamestnanosť a pre vytváranie nových pracovných miest.
Prezradíte nám, čo sa na Slovensku chystá?
– Nechcem ani nemôžem byť hovorca vlády, ktorá veľmi intenzívne a pravidelne rokuje v rámci tripartity aj so zamestnávateľskými zväzmi a rôznymi združeniami. Loptička výhod je teraz na strane zamestnancov. Aj prehodnotená výška minimálnej mzdy a zníženie odvodov u nás sú súčasťou týchto zmien. Všetky pripravované kroky budú smerovať k podpore malého a stredného podnikania. Len zníženie nezamestnanosti nás posunie ďalej. A aj nezávislé agentúry nám predpovedajú v budúcom roku ekonomický rast.
Ešte by sme sa chceli dotknúť situácie na Ukrajine…
…mám určité výhrady ku krokom, ktoré Únia v minulosti urobila. Bývalý predseda EK Barroso a barónka Ashtonová ako ministerka zahraničných vecí bývalej Komisie majú na situácii v Ukrajine najväčší podiel. Pre politické dôvody sme nevideli ekonomické, jazykové, národnostné, etnické, kultúrne problémy, ktoré na Ukrajine boli a sú… Ukrajina, náš východný partner, je dnes ťažko skúšanou krajinou, ktorej musíme pomôcť. Ľudia na východe Ukrajiny trpia hladom, následkom vojny sú bez domova a zomierajú nevinní civilisti. Matky a ich deti. Preto verím, že noví lídri EK budú viac diplomatickí, flexibilní a operatívni pri riešení situácie na Ukrajine.
Ďakujeme za rozhovor. Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala slovenská europoslankyňa v EP Monika Smolková.
