EuropskeNoviny.sk
Slávka Krišková chce dosiahnuť koniec sankcionovania rodičov, ktorí nedajú zaočkovať svoje dieťa, rehabilitáciu Róberta Bezáka a razantné vymáhanie výživného od nezodpovedných otcov. Slávka Krišková je občianskou kandidátkou č. 7 za Európsku demokratickú stranu / EDS vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia 24. mája 2014.
Prečo ste sa rozhodli pre politickú kariéru?
– Kariérou by som to nenazvala. Politika, najmä tá, ktorá nás obklopuje, je o všetkom inom len nie o tom, čo od nej očakávam. Ako volič by som si rada vyberala z kandidátov, ktorí majú konkrétny program, nie len text o všeobecnom blahu, istotách a celosvetovom mieri. Garantovať alebo hodnotiť plnenie takého programu, alebo nebodaj konkrétny prínos toho, či oného politika je merateľný asi tak, ako každoročný prínos k celosvetovému mieru kandidátok na súťaži Miss.
Opýtam sa inak. Prečo ste sa rozhodli kandidovať do Európskeho parlamentu?
– Myslím si, že je potrebné prestrihnúť nitky, ktorými si rôzne finančné a lobbingové skupiny zaviazali politikov. Sú to politici, ktorí stratili kontakt s realitou. Je veľa krívd a bezprávia, na ktoré sa zabúda, a hoci „nespasím“ svojím programom celý svet, verím, že aj malý krôčik vpred spraví našu krajinu lepším miestom pre život. Presadzujem konkrétne štyri body, a ak dostanem 24.mája od občanov dôveru, budú to presne tieto štyri body, za ktoré budem zubami nechtami bojovať. Nič viac, nič menej.
Povedzme, že by sa vám tieto štyri body podarilo splniť. Čo bude potom?
– Nič. V deň, keď bude môj program súčasťou zákonov a smerníc európskeho parlamentu, bude mojím posledným dňom v politike. Okrem toho sa domnievam, že prémiový plat europoslanca nemotivuje k prémiovým výkonom, ale práve naopak. V podstate polovicu funkčného obdobia sa pripravujú na kandidatúru na ďalšie funkčné obdobie, aby o tento „komfort“ neprišli. Moja kandidatúra nie je o túžbe po peniazoch, preto som zverejnila svoje čestné prehlásenie, v ktorom som sa zaviazala venovať polovicu platu europoslanca na konkrétne dobročinné účely. Ich prerozdelenie do posledného centu zverejním na stránke www.kriskova.sk a www.facebook.com/
Vašou veľkou agendou je dobrovoľné očkovanie. Prečo?
– Nie som proti očkovaniu, ale proti akýmkoľvek sankciám, ktorými sú rodičia trestaní. Sú to rodičia, ktorí sa v skutočnosti pre svoje deti snažia robiť to najlepšie. Neplánujem ani vyťahovať farmalobby, pretože sa domnievam, že nie je o nič horšie, ako iné lobby. Keď ide o kšeft, znaky správania majú podobné. Nie som pediater, imunológ ani biológ. V tejto rovine nechcem argumentovať, mám úctu k vzdelaniu a nehodlám ho spochybňovať. Ak ale farmaceutické spoločnosti môžu zatajovať úplné zloženie vakcín a nezverejňovať napr. stopové prvky, odvolávajúc sa na obchodné tajomstvo, a súčasne je rodič povinný podpísať „informovaný súhlas“, v ktorom sa výrobca a aj štát zrieka zodpovednosti za prípadné kontraindikácie alebo iné, fatálne komplikácie a prenáša ich na rodičov, potom je to veľký, nielen právny, ale aj etický problém.
Tí rodičia, ktorí sa chcú vyhnúť konfliktným situáciám a zároveň majú dostatok finančných prostriedkov, si pritom vymenia cez internet kontakty na súkromných pediatrov, ktorí všetko administratívne zabezpečia podľa platnej legislatívy, až na podstatný detail. Dieťa nezaočkujú. Koľko je takýchto detí samozrejme nik netuší a v prípade skutočnej pandémie bude toto naozaj problém, lebo akékoľvek štatistiky o zaočkovaní budú na nič.
V prípade očkovania sa ale hovorí aj o takzvanej kolektívnej imunite.
– A počuli ste o 18 krajinách len v Európe a v okolí, kde je očkovanie dobrovoľné? Máme otvorený trh, žiadne hranice, môžeme voľne cestovať, v lete sa „natlačiť“ do áut a stretnúť sa na pláži napr. v Chorvátsku. Sme teda „zriedení“ v pomere, keď by podľa tejto teórie už s kolektívnou imunitou mal byť problém. O akej kolektívnej imunite tu teda hovoríme? A pôjdem trochu do extrému, v čom sú naše deti špinavšie alebo použijem radšej politicky korektnejší výraz „rizikovejšie“, keď musia byť povinne očkované, než deti z krajín, ktoré očkované byť nemusia? (pozn. red. Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Island, Litva, Luxemburg, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Veľká Británia). Ako chcete obhájiť to kvantum vyspelých štátov, kde je vystavovanie dieťaťa nežiaducim účinkom očkovania dobrovoľné a na Slovensku povinné? Prečo by sme si aspoň v tomto nemohli byť rovní?!
To by bola téma očkovanie, a teraz ďalší bod vašej kampane – Róbert Bezák. Je to výrazná osobnosť, ako chcete vašich sympatizantov presvedčiť, že nejde len o akési „parazitovanie“ na tejto téme?
– Tu nejde len o Róberta Bezáka. Mám 33 rokov, a ak sa v tomto pomerne mladom veku už podarilo politikom zničiť moje ideály o tom „ako, za koľko a kam“ táto krajina smeruje, je šialené prísť o to posledné, v čo každý veriaci či neveriaci vo vnútri svojej duše ešte verí. Každý z nás bez ohľadu na vzdelanie vie vycítiť, keď sa ho dotkne nefalšované skutočné dobro. Forma, akou Róbert Bezák evanjelizoval, ako pristupoval nielen k veriacim, ale aj neveriacim je niečo, čo sa nedá zahrať, ani naučiť, s tým sa človek musí narodiť. Bolí ma, keď vidím, ako je v cirkvi to dobré, to čo je ľuďom a svetu otvorené, udupané a popľuvané. Keď človek potom počúva moralizovanie v kostole bez štipky sebareflexie, začne mať pocit, že tam nepatrí. Róbert Bezák nie je prvý, kto sa nesklonil týmto démonom, Anton Srholec by vedel určite tiež veľa porozprávať. Čítali ste knihu od Šebastiána Laba, mimochodom veľmi dobrého priateľa Jána Sokola?
Nie, ale viem, že ste podali trestné oznámenie, čo za vydanie knihy nebýva veľmi obvyklé…
– Súhlasím, ale nie je ani obvyklé vydávať knihy, ktoré by špinili kohokoľvek meno bez dôkazu spôsobom, ako to urobil p. Labo. Aby ste pochopili, tá kniha má cca 100 strán a v sumáre je v nej Róbert Bezák obvinený buď priamo z toho že je klamár, alebo že klame 41 krát! To nie je kniha o faktoch, to je brainwashing! Ale ak sa títo ľudia neštítia používať takéto praktiky na svojich ovečkách napriek tomu, že je to v rozpore snáď so všetkým, o čom kresťanská viera je, musí niekto upozorniť na to, čo je v tejto knihe za „hranicou“ a podľa môjho názoru aj napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu ohovárania. Ak sa to nepotvrdí – a nepochybujem, že jeden neúspešný prezidentský kandidát sa o to zubami nechtami bude snažiť – riskujem, že sa táto skupinka postará o trestné stíhanie mojej osoby za krivé obvinenie. To je ale to najmenej, čo môžem pre očistenie Róberta Bezáka spraviť.
Stále ste neodpovedali na základnú otázku – ako chcete pomôcť Róbertovi Bezákovi svojou kandidatúrou do Európskeho parlamentu?
– Žiaľ, ani európsky parlament nie je všemocný a v tomto prípade, okrem naozaj účinnej medializácie na tejto pôde priznávam, že možnosť riešenia tohto bezprávia je oklieštené. Na strane druhej je tu masovosť medializácie – napr. fotky nemenovanej poslankyne s tvárou herečky Marilyn Monroe na tričku počas tichej spomienky na zosnulého pápeža Jána Pavla II. obleteli celú Európu. Jej zaparkované luxusné auto v garáži na mieste pre telesne postihnutých v budove Európskeho parlamentu taktiež prevzali európske tlačové agentúry, takže potenciál tu je. Ale nechcela by som zachádzať do detailov, nakoľko sila medializácie je práve v prekvapeniach. Okrem toho, komunikácia s Vatikánom na úrovni Európskeho parlamentu má inú silu, ako akýkoľvek pokus o komunikáciu z pozície slovenskej neziskovej organizácie.
Vašou ďalšou agendou je vymáhanie výživného na nezaopatrené dieťa. Legislatívne už v minulosti prešlo na Slovensku novelizáciou, nestačí to?
– Po prvé, nie je to dostatočná úprava. Po druhé, ak nebude jednotná európska legislatíva, vždy bude priestor pre nezodpovedných otcov túto povinnosť obchádzať tak, ako sme svedkom „optimalizácie“ daňového zaťaženia, presunom firiem na Cyprus alebo do Holandska. Spolupracujeme s veľmi ústretovou právničkou Luciou Bilčíkovou, ktorá v Zmeňme to, n.o. poskytuje bezplatne poradenstvo mamičkám, ktoré nevedia ako postupovať, keď sa otec vyhýba povinnosti platiť výživné. Často sa nám stáva, že otec podmieňuje túto úhradu odpracovaním alebo inou podmienkou, akoby bolo výživné nejaký dar, či sprepitné pre matku. Pritom sú to často jednoduché a skromné ženy, žiadne zlatokopky, pracujú alebo sú na materskej dovolenke a v existenčných problémoch. Otec má mesačne zaplatiť napr. 75 eur, čo nepokryje ani len náklady na plienky. Takýto človek je schopný svoj nemalý majetok administratívne preniesť na zahraničnú spoločnosť a vysmievať sa matke do tváre. Poprípade pracujú na čierno, a teda bez oficiálneho príjmu. Sama som zažila bezmála rok bez eura od ex-manžela a nie každá matka má také šťastie na rodičov, ktorí jej môžu v ťažkej situácii pomôcť. V prípade choroby si nemôže dovoliť ísť ani na peenku, pocítila by stratu každého eura. A ona, bez právneho povedomia, má zaplatiť právnika, súdne trovy a čakať na rozhodnutie rok či dva? Nehoráznosť!
Spomínali ste 4 body, ktorý je ten posledný?
– Tých bodov by bolo viac… V neposlednom rade chcem presadiť aktívnu podporu dôchodcov, ktorí prejavia záujem o starostlivosť o vnúčatá v rodinnom kruhu v rámci programu aktívneho starnutia. Starí rodičia sú často nedocenení, a pritom dostatočne aktívni na to, aby mohli starať o deti. A najmä – novej generácii majú čo odovzdať – skutočné hodnoty, ktoré im žiadne masmédiá nevštepia. Takto si navyše mladá generácia vytvára vzťah a úctu k tým starším a dôchodcom dáva chuť žiť. Túto formu doplňujúcej starostlivosti o nezaopatrené dieťa chceme financovať prostredníctvom projektov aktívneho starnutia, takže prostriedky by mohli byť k dispozícii ako príspevky k dôchodku, a to aj v prípade poberania predčasného dôchodku. Mladí rodičia súčasne odľahčia neraz napnutý domáci rozpočet od položky „pestúnka“.
Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala nezávislá uchádzačka o mandát v eurovoľbách na kandidátke Európskej demokratickej strany EDS Slávka Krišková.
