EuropskeNoviny.sk
Ako žene mi prekáža, ako horlivo Brusel rieši práva žien. To, že som žena, nepovažujem za hendikep a necítim sa byť členkou nejakej utláčanej menšiny. Jasné, starať sa o týrané ženy, najmä pri dnešných štatistikách, podľa ktorých je už týraná každá štvrtá žena, je v poriadku. Napokon, aj muži sú obeťami domáceho násilia a týraným osobám, ktoré si nedokážu samé pomôcť, treba podať pomocnú ruku.
Brusel sa rád venuje vyrovnávaniu platov žien a mužov. V poriadku, ale nech je to na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Potrebujeme na to nariadenia? Aby sa na dobre zarábajúcu ženu okolie pozeralo ako na hendikepovaného, ktorého plat vylobovali politici Bruselu?
Čerešničkou na torte sú kvóty na ženy, ktorými chce Európska únia súkromným(!) firmám nadiktovať, koľko žien majú zamestnávať v manažmente. Politici v Európskom parlamente si neuvedomili, že nemajú čo pchať nosy do personálnej politiky súkromných firiem. Kvótami docielia opak – aj na schopnú ženu sa bude nazerať ako na chránené slabé zvieratko a nie ako na šikovnú manažérku. Zostáva dúfať, že členské štáty kvóty pri hlasovaniach vo vlastných parlamentoch odmietnu.
Komentár pripravila Lucia Nicholsonová, Sloboda a Solidarita.
